V Zákone 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov je tento bod:
(2) Postupy a opatrenia podľa odseku 1 sa nevzťahujú na
a) budovy a pamätníky chránené z dôvodu architektonickej alebo historickej hodnoty alebo ako súčasť charakteristického prostredia, pri ktorých by dodržanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad,
b) kostoly a iné budovy používané ako miesta na bohoslužby alebo na náboženské podujatia,
c) budovy, ktoré sú dočasnými stavbami s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky,
d) priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie,
e) bytové budovy, ktoré sú určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku alebo na obmedzené užívanie počas roka s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom užívaní,
f) samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m2.
Červeno zvýraznená definícia sa preto dá napríklad použiť pre víkendový dom alebo chatu. A potom treba túto definíciu v projekte jasne zadefinovať.
Takže principiálne je možné naprojektovať aj stavby o veľkosti rodinného domu na obmedzené používanie. Akurát nemajú názov rodinný dom. Týmto sa dá hlavne pri malých domoch vyhnúť finančne náročným technológiám, ktoré často z ekonomického pohľadu v malom dome, kde napríklad žije jeden alebo dvaja ľudia často nemajú veľmi opodstatnenie.
Treba toto riešenie finančnej úspory pri stavbe dobre zvážiť, či stojí za vzniknutú úsporu.
Do stavby určenej na obmedzené používanie nie je vždy možné prihlásiť trvalý pobyt.
Citácia zo zákona. č. 253/1998 Z. z. o hlásení trvalého pobytu:
„Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Za časť budovy sa považuje aj byt. Prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter.“
Súpisné čísla má väčšina chát, chatiek a víkendových domov. Pravdepodobnosť, že by ste nedostali v súčasnosti súpisné číslo je malá. Ale treba si toto radšej vopred preveriť, či bude pridelené aj vášmu objektu.
Ak by stavba nemala pridelené súpisné číslo, museli by ste mať prihlásený trvalý pobyt niekde inde, v krajnom prípade priamo na obecný úrad (ako bezdomovci). Problém môže byť aj doručovanie pošty, ak je dom v nejakej lokalite mimo bežného bývania.
V prípade, že trvalý pobyt máte v inej mestskej časti, ako máte víkendový dom, môže napríklad nastať problém s prihlásením detí do materskej alebo základnej školy. Deti školy berú prioritne podľa trvalého pobytu.
Je aj otázne, či po skolaudovaní takejto stavby niekto bude reálne „občasné“ využívanie stavby kontrolovať.
Ak by v budúcnosti mal byť víkendový dom predefinovaný na rodinný dom, bude pravdepodobne potrebné doplniť energetický certifikát. A preto bude nutné do domu doplniť technológie, ktoré sa na začiatku do domu nemontovali z rôznych dôvodov. Neskoršie domontovanie je zvyčajne drahšie, ako keď sa to urobí na začiatku so stavbou domu.
Samozrejme treba aj preveriť, či územný plán povoľuje v lokalite takéto stavby a či nie je lokalita striktne určená pre výstavbu rodinných domov.