Zoznam vyššie obsahuje kontakty na firmy, s ktorými sme mali doteraz dobré skúsenosti pri našich projektoch, alebo máme na nich dobrú referenciu zo spoľahlivého zdroja. Tieto firmy vám preto vieme odporučiť. Ale nevieme vám garantovať, či si svoju kvalitu budú držať naďalej. Pár krát sa nám už stalo, že po niekoľkých dobrých skúsenostiach s realizačnou firmou prišla stavba, kde bola s nimi zlá skúsenosť. Využitie odporúčaných kontaktov preto prosím berte na vlastnú zodpovednosť.

Pridať alebo upraviť kontakt >>

Článok popisuje rôzne dôvody vzniknutia prasklín  omietkach a stenách na domoch.

Dôvod: dotvarovanie stropnej dosky

Prípad č.1 – RD 434 Rusovce

Na poschodí sa po dvoch rokoch od nasťahovania objavili trhliny v omietke. Statik to bol pozrieť a napísal:

Trhliny sú na viacerých miestach a rôznych typov. Malé trhliny sú prevažne na priečkach a kopírujú tvárnice. Trhliny sú aj v nosných stenách hlavne na poschodí v škáre pod najvrchnejším radom tvárnic. Tieto trhliny som vyhodnotil zo statického hľadiska ako nevýznamné a pravdepodobne sa nebudú ďalej rozširovať.

Väčšie trhliny sú ale na vnútornej nosnej stene na poschodí. Dôvodom je dotvarovanie stropu nad prízemím – (jeho prehnutie v čase). Tým, že nosná stena je položená na strope a vplyvom jej váhy sa doska dotvarovala (prehla sa) a prejavilo sa to trhlinami. Tu je predpoklad, že k nejakému dotvarovaniu v čase ešte dôjde. Deformácia by ale mala byť podstatne menšia ako doteraz. Priznám sa, že ma prekvapila veľkosť a rozsah tých trhlín. Čakal som, že pri hrúbke dosky 200mm a vystužení fi12/125 v nosnom smere bude dotvarovanie dosky menej výrazné. Musíme začať robiť v takýchto prípadoch železobetónové steny, aby sme tieto trhliny vylúčili.

Poznámky:

Dom mal komplikované zakladanie – založenie na navážkach na doske. Ale múry na prízemí sú v poriadku, preto základy fungujú spoľahlivo a nemajú na trhliny vplyv.

Fotky nižšie:

Prípad č.2 – RD sme neriešili my

14. mája 2020 napísal mailom náš statik:
Minulý rok sme riešili trhliny na RD Rusovce, ktoré vznikli v nosnej stene poschodia, ktorá je položená na strope mimo nosnej steny prízemia. Stena je z tvárnic SILKA.

Niečo podobné sa mi stalo aj na ďalšom projekte, tiež podobné okrajové podmienky a dosť viditeľné trhliny. No a vyzerá to tak, že tieto steny zo Silky sú podstatne viac citlivé na to, ak sa pod nimi dotvaruje doska, čo vždy v taktom prípade, keď nie je pod stenou poschodia stena prízemia, nastane. Trhliny zrejme vzniknú hneď po odstojkovaní stropu prízemia, kedy prebehne najväčšia zložka priehybu, len vtedy ešte nie je omietka, takže ich nie je zrejme vidieť, ale dotvarovanie ešte pokračuje aj niekoľko rokov aj keď v menšej miere a následne sa tie trhliny otvárajúcu a sú už viditeľné na omietke.

Zrejme „mäkší“ Ytong sa s týmto vie lepšie vysporiadať, tvárnice sa do určitej miery vedia „zdeformovať“, pevne tvárnice SILKA si s tým nevedia poradiť, a kedže takáto stena nevie prenášať ťah, tak popraská. Zatiaľ som ale nezaznamenal podobný prípad s inými VPC tvárnicami, aspoň sa to ku mne nedostalo, že by sa trhliny otvorili tak výrazne…

V každom prípade, pri tvárniciach SILKA bude treba vyhodnotiť, že či takéto prípady nerobiť radšej ako vystužené steny z DT.

Prípad č.3 – RD 417 Fero Lehocký – Kubrá Trenčín

Na poschodí sú použité priečky Silka hr. 100mm. Všetky omietky po roku popraskali a postupne sa ešte stále aj po 3 rokoch zľahka otvárajú. Prízemie je z Ytongu a tam nie sú žiadne viditeľné rozširujúce sa praskliny. Založenie je na XPS na doske, tá sa určite nikam nepohla. Cielene bola minimalizovaná hrúbka stropnej dosky kvôli výškam v dome, čiže sa uvažovalo s väčším priehybom. Ale až takéto popraskanie nebolo očakávané…


Poučenie do budúcna:

Ideálne je samozrejme stavať nosné steny iba na seba. Dajú sa pri komplikovaných dispozíciách stavať nosné steny aj na železobetónovú dosku (ako v príkladoch vyššie), ale potom hrozí takéto riziko postupného dotvarovania. Statické prepočty síce dosť presne dokážu spočítať tieto priehyby a sú normou povolené určité malé priehyby. Ale nevieme ovplyvniť to, či sa na stavbe použije správny technologický postup, kvalitná výstuž, dobre namiešaný betón a podobne. Všetko to má vplyv na odchýlky voči teoretickým prepočtom a potom stačí, že sa doska prehne o niekoľko milimetrov viac, ako sa pôvodne počítalo a trhliny sa objavia.

Ono to po pár sezónach od nasťahovania prestane a zastabilizuje sa. Následne sa musia trhliny vyspraviť a premaľovať. Ale majiteľov domu to zbytočne zneisťuje a je to nepríjemné, hoci to nemá zásadne na nič iné vplyv a ide iba o vizuálny problém.

Problém nastáva pri všetkých typoch muriva (tehla, pórobetón, VPC…)

Eliminácia (nie úplné vylúčenie) je možná napríklad týmito spôsobmi:

– Predimenzovaním stropnej dosky, aby sa minimalizoval priehyb nad rámec požiadaviek normy. Priehyb tam ale bude vždy a často ide o neekonomické riešenie.

– Použiť železobetónové prievlaky alebo  piliere… Nevýhoda prievlakov je, že prievlaky smerom dole sa objavujú v interiéri a smerom hore zase zavadzajú dverám.

– Použiť železobetónové vystužené steny.  Ide o najúčinnejšie riešenie na elimináciu trhlín.

– Do veľkej miery pravdepodobne problém spôsobuje lepenie na tenkovrstvové lepidlo, takže tvárnice nemajú šancu sa „usadiť“ ako pri používaní hrubšej malty. Zvážiť používanie tradičného murovania na maltu. Samozrejme toto s ohľadom na použitý stavebný materiál a statiku.

Pre správny návrh protiradónových opatrení potrebujeme inžiniersko-geologický prieskum a radónový prieskum.

Hoci je protiradónová ochrana stavieb zo zákona povinná, pri rodinných domoch sa nám v ateliéri pri rodinných domoch ešte nestalo, že by ju úrady požadovali deklarovať. V diskusiách po webe som našiel prípady, kde si úradníci vyžiadali k stavebnému povoleniu alebo kolaudácii prieskum a deklarovanie, že je dom navrhnutý a postavený tak, že splní túto ochranu. Pravdepodobne to bude v regiónoch, kde vedia, že majú lokalitu s vyšším radónovým rizikom.

My ale samozrejme protiradónovú ochranu riešime a sme ju aj povinný riešiť bez ohľadu na to, či to niekto pýta, alebo nie.

Klienti ale často nechcú tento prieskum platiť, hlavne v lokalitách, kde nie je predpoklad rizika. Orientačne sa riziko dá preveriť na radónových mapách Slovenska. Konkrétne na stránke www.geology.sk sú rôzne typy geologických máp a medzi nimi a „Prehľadné mapy prírodnej rádioaktivity“.

V tomto videu stručne ukazujem, ako s mapou pracovať:

Upozorňujem, že tie mapy sú naozaj iba orientačné. Konzultoval som to s odborníkmi na danú tému a pokojne sa môže stať, že v lokalite s nízkym radónovým rizikom bude mať váš pozemok stredné, či dokonca vysoké radónové riziko. Bolo to vidno aj na videu. Dôvod je ten, že na vašom pozemku môže byť nejaký podzemný zlom, zmena zeminy alebo nejaká navážka. Prípadne niečo v minulosti vybudované a zasypané a už neplatí to, čo hovorí všeobecná mapa. Preto ideálny stav je prieskum mať k dispozícii.

Čo ak prieskum k dispozícii nebude?

1/ Mapa ukáže nízke alebo stredné riziko

Ak mapa ukazuje predpoklady na nízke alebo stredné radónové riziko, automaticky do projektu naprojektujeme protiradónové riešenie na stredné radónové riziko. Toto je náš štandardný postup, lebo zriedkakedy máme k dispozícii tento prieskum.

Dôvod je aj ten, že cena prieskumu pre rodinný dom je často na úrovni cenového nárastu za drahšie materiály. Treba napríklad namiesto lacného asfaltu použiť drahší s protiradónovými parametrami. Zároveň pri novostavbách s riadeným vetraním nie je predpoklad hromadenia sa radónu v interiéri domu.

Tabuľka nižšie ukazuje rozdiel ceny  v materiáloch (práca a doprava bude rovnaká).

Radónový prieskum orientačne stojí pre rodinný dom 150-200 EUR bez DPH + cestovné náklady podľa firmy, ktorú si objednáte na prieskum.

PODPORA - Porovnanie cien asfaltových pásov pre nízke a stredné radónové riziko

Z toho vychádza, že pri 150m2 je cena za materiál  zhruba o 100 EUR viac, ako cena prieskumu. Ale ak zaplatíte prieskum a dozviete sa, že ste v strednom riziku, tak zaplatíte ešte aj celú tú cenu za drahší asfaltový pás. Preto tam tie drahšie materiály proti radónu rovno dáme a hotovo. Pre malé domy sa to čisto podľa „ekonomického pohľadu“ preto neoplatí riešiť radónový prieskum. Čím väčšia plocha domu je, tým má prieskum väčší ekonomický prínos,, ak by nebolo treba riešiť protiradónové asflatové pásy. Samozrejme táto logika funguje iba za predpokladu, že tam nehrozí vysoké radónové riziko.

2/ Mapa ukáže vysoké riziko

Ak mapa ukazuje prepodklady na vysoké radónové riziko, budeme požadovať prieskum. Pretože riešenia na vysoké radónové riziko sú dosť nákladnejšie ako na stredné. Zvyčajne už nestačí použiť iba silnejši asfaltový pás. Musí sa riešiť kombinácia opatrení. Napríklad odvetrávanie podložia, vodostavebný betón a pod.

Pri riziku vysokého radónového rizika už má zmysel mať presné výsledky.

Podrobnejšie pozri v článku: Návrh protiradónových opatrení

Kontakty na radónový prieskum

Najjednoduchšie je pri objednaní inžinersko-geologického prieskumu požiadať firmu, nech vám zabezpečí rovno aj radónový prieskum. Často spolupracujú, takže kontakty budú mať.

Ak si to chcete riešiť samostatne po svojom, tak tu sú Kontakty Radónový prieskum.

Stiahnite si prehliadač .skp súborov SketchUp Viewer z tejto stránky (pozor, sú tam aj plné verzie programu) – SketchUp Viewer Downloads

Potom si ho nainštalujte.

Prehliadač je bezplatný, takže je možné ho inštalovať pokojne aj na firemné počítače, kde sú dôležité platné licencie.

Alternatívne si môžete zaregistrovať bezplatnú online verziu programu Sketchup: https://sketchup.com/plans-and-pricing/sketchup-free – Tam si potom môžete 3D model nahrať a pracovať s ním. (Video som na toto ešte nerobil, je to rozdielne rozhranie ako inštalovaný priehliadač.)

Vo videu nižšie je rýchla ukážka, ako s prehliadačom pre počítač pracovať. Je to staršie video, takže na začiatku je aj návod ako a kde si prehliadač stiahnuť a spomína sa tam aj Sketchup Make (ten už neexistuje) ale to sa medzičasom pomenilo, takže preto hore vyššie platí ten postup:

Ak je v lokalite kanalizácia, treba odfotiť celkové pohľady, kde sú v ulici kanalizačné šachty:

Ukážky detialov na poklopy kanalizácií na ceste:

Tu je celkový záber na vpusť cestnej dažďovej kanalizácie:

Ukážka detialu na vpusť cestnej dažďovej kanalizácie:

Na nasledovných dvoch fotkách sú ukážky fotiek z väčším záberom pre predstavu polohy pripravených revíznych šácht prípojky kanalizácie. Tie sa nechávajú trčať vyššie nad terén a zrezávaju sa na finálnu výšku až keď bude jasná výška upraveného terénu:

Rôzne možnosti poklopov na revíznych šachtách prípojky na pozemku:

Internet

Lokality v mestách už zvyčajne majú pripravené aj pripojenie na optické káble. Ak je to hotové, je to ukončované v takejto skrinke:

Treba pobehať po ulici a pohľadať hydranty. Od domu sa požaduje vzdialenosť hydrantu, aby bol pre dom použiteľný do 200m. Treba zohľadniť samozrejme aj plánovanú polohu domu na pozemku, lebo vzdialenosť bude meraná od domu, nie od hranice pozemku.
Čiže treba odfotiť minimálne jeden najbližší hydrant a ak nie je jasné, ktorý je bližšie, tak aj viac hydrantov. Ak je hydrant podstatne bližšie k pozemku ako 200m, stačí ho orientačne zakresliť. V prípade, že hrozí riziko, že bude tesne nad 200, je potrebné mať presnú jeho polohu od geodeta, alebo zamerať o nejakého známeho bodu na katastrálnej mape (roh pozemku, budovy a pod).

Zvyčajne sú na uliciach podzemné hydranty. Treba odfotiť širší pohľad, aby sa dalo odhadnúť, kde ten hydrant je voči riešenému pozemku. Prípadne si ho poznačiť – napr.: 5 parciel doprava cca. v strede 6.tej parcely, a potom to poznačiť podľa katatrálnej mapy. Štandardne hydranty geodet zakreslí, toto je poistka, ak by nenakreslil.

Ukážka širšieho pohľadu:

Odfotiť aj detial – toto je podzemný hydrant a vedľa neho je zvyčajne ďalší poklop je uzatváranie pripojenia hydrantu na verejný vodovod:

Podzemné hydranty sú v obytných zónach najrozšírenejšie, ale občas sa objavia aj nadzemné – na fotkách nižšie ukážka:

Niekedy nie je možné hydrant v ceste nájsť. Napríklad v zime pod snehom bez šance, alebo je v kope prachu. Dokonca sa stáva, že je zaasfaltovaný, lebo cestári ho oprave cesty odignorujú. Ak neviete hydrant nájsť na zemi, treba pozerať tabuľky a značky, lebo hydrant by po správnosti mal byť označený na značke ako na fotke nižšie, alebo na tabuľkách, ktoré su na plotoch alebo fasádach budov. Vždy sa to umiestňuje tak, aby pomyselná čiara kolmo na cestu smerovala ku hydrantu. Ak je tam tabuľka a hydrant v zemi nenájdeš, treba to dať preveriť. Pravdepodobne tam bude zasypaný, alebo zaasfaltovan niekde. Nech to vodári alebo cestári opravia..

Tabuľky na fasádach a plotoch môžu vyzerať rôzne, podľa času, kedy ich tam dali. Historicky sa to mení postupne. Dôležité je tam písmeno „H“:

Vodovodná prípojka

Ak je na pozemok privedená vodovodná hadica, hľadajte čiernu hadicu s modrými pásikmi:

Tu je ukážka, kde je vytiahnutá zo zeme iba hadica:

Tu je ukážka, kde je hadica ukončená tesne nad terénom a ukončená modrým uzáverom. Na tejto ukážke je zároveň vidno aj možný spôsob označenia polohy prípojky dreveným kolíkom s modrým nástrekom. Ideálne ak je pozemok zarastený a kolík trčí dostatočne vysoko nad burinou:

V ceste sú takto riešené „šupátka“ – uzávery jednotlivých vodovodných prípojok ku domom. Podľa nich sa dá jednoducho určiť trasovanie verejného vodovodu, lebo sú buď priamo zhora alebo tesne vedľa vodovodu osadené a odkontrolovať geodeta:

Ukážka iného označenia „šupátka“ prísmenom „W“ (neviem či to je z nemčimy wasser alebo z angličtiny…asi je to od výrobcu závislé..)

Ukážka pripájania prípojky zboku na verejný vodovod. Tu vidno, že šupátko bude naozaj dosť tesne zboku vodovodu:

Vodomerná šachta

Na nových pozemkoch je zvyčajne vyvedená iba hadica. Ale môžu už byť zrealizované aj vodomerné šachty. Hlavne v prípade, že na pozemku už existuje stavba domu a bdue sa buď rekonštruovať alebo búrať.

Tu je ukážka z realizácie plastovej vodomernej šachty pred zasypaním. Po zasypaní ostáva iba kruhový poklop, takže pozor, aby vás to nepoplietlo (nejde o kanalizáciu):

A na ďalších dvoch fotkách sú ukážky existujúcich betónových vodomerných šácht:

Ideálne otvoriť vodomernú šachtu a odfotiť vnútro. Dá sa zistiť kade do nej vchádzajú hadice, alebo či tam vôbec niečo vo vnútri je zapojené už:

Studňa

Ak je na pozemku existujúca studňa, treba nafotiť celkov záber a potom aj detial. Studne môžu vyzerať rôzne, trebárs aj takto:

Ak je v lokalite plyn, treba odfotiť celkový pohľad, kde sa nachádza buď pripravená skrinka s plynomerom, alebo pripravená hadica s uzáverom:

Odfotiť to z bližšia. Plynové prípojky sú zo žltej hadice:

Odfotiť detial na samotný uzáver, lebo z toho pekne vidno dimenziu hadice, čo je dôležité pre návrh pripojenia:

Na prekontrolovanie polohy verejného plynovodu v ulici sa dajú niekde použiť takéto plynárenské prvky v ceste:

Alebo orientačné tabuľky na plotoch a fasádach – vtedy je jasné, že plyn v lokalite je:

Ideálne je otvoriť skrinku a pofotiť, čo je v vnútri, ak existuje:

Niekedy si človek nemusí uvedomiť, ako skriňa s plynomerom vyzerá, ak je vo farbe plotu:

A ešte jedna ukážka:

A neviete nič nájsť v ceste, ani tabuľky, treba ešte popozerať po susedných domoch, či majú skrine s plynomermi na pozemkoch. Niekedy iba to narýchlo povie, či je v lokalite plyn, ak to investor ešte nevie.

V prípade starých domov je plynomer niekde v pivnici alebo v dome. To sa potom zvykne prehadzovať pri rekonštrukcii von na hranicu pozemku.

Elektrická rozpojovacia skriňa

Používa už vo všetkých novobudovaných lokalitách, kde je verejná elektrika vedená v zemi a nie po stĺpoch. Rozpojovacia skriňa je na verejnej elektrickej sieti. Z tejto skrine sa pripájajú jednotlivé stavby. Čiže ide o bod napojenia domu. Priamo pri obhliadke nemusí byť jasné, z ktorej skrine sa bude dom napájať. Preto odfoť minimálne dve najbližšie skrine (naľavo a aj napravo ) od pozemku, lebo nemusí platiť, že bude dom pripojený z najbližšej rozpojovacej skrine.

Prípojka NN – Elektromerový rozvádzač prípojky alebo iba kábel

Ak je na pozemku pripravená prípojka NN (elektrická prípojka nízkeho napätia), tak sú 3 možnosti, ako to bude spravené:

1/ Je pripravený iba kábel. Čiže prípojka je nachystaná, ale nie je zrealizovaná. Ak investor k nej nemá projekt, riešime projekt.

2/ Je pripravený elektromerový rozvádzač. Oproti rozpojovacej skrini je tu rozdiel v tom, že elektromerový rozvádzač má priehľadné okienko, takže sa dá do nej pozrieť zvonka. Toto okienko slúži na odpočet elektriny z elektromera. Ak tam nie je osadený elektromer, platí presne čo v predošlom bode.

3/ Ak v elektromerovom rozvádzači je osadený aj elektromer, tak prípojka je zrealizovaná a aktívna. Netreba robiť projekt prípojky. Ak tam elektromer je, pokús sa ho odfotiť cez okienko.

Na fotke nižšie sú dve možnosti. Napravo už je prípojka na pozemku zrealizovaná vrátane elektromerového rozvádzača. Na ľavom pozemku je privedený iba kábel:

Elektrické stĺpy a prípojky z nich

V lokalitách, kde je ešte vedená elektrika na stĺpoch treba pofotiť fotky tak, aby boli dobre viditeľné celé stĺpy, kde cca. asi stoja a ako sú na nich vedené káble – ukážka:

Zároveň treba pofotiť čísla tých stĺpov, z ktorých je predpoklad, že bude dom pripojený. Zase je možnosť, že to môže byť aj viac stĺpop. Niekedy sa netrafíme, reálne dajú informáciu elektrárne, ale pofotiť to treba. V určitých prípadoch si samy určíme požadovaný stĺp, ak je elektrárňam jedno, z ktorého sa pripojíme.
Ukážka čísla stĺpu:

Na fotke nižšie sú odfotené existujúce elektrické prípojky k domom z elektrického stĺpu. Na stĺpe je pre každý dom samostatne umiestnená skrinka, z ktorej je samostatným káblom smerom do zeme a potom ku domu pripojený každý dom samostatne:

Ide o voliteľný podklad.
Odporúčame ho riešiť v prípade, ak sa v blízkosti pozemku vyskytuje trafostanica, alebo vedenie vysokého napätia.

Podrobnejšie spracovanie bude v článku doplnené.

Na Slovensku je najviac informácií na túto tému spracovaných na stránke http://elektrosmog.voxo.eu/

Ide o voliteľný podklad.
My v súčasnosti nezabezpečujeme meranie geopatogénnych zón. Lebo nemáme partnera pre meranie, ktorého môžeme 100% odporučiť. Ide o to, že jednoducho my nevieme nijako zhodnotiť, či je meranie správne spravené alebo nie. Jedine, že by sme toto meranie vedeli sami merať, na čo ale nemáme schopnosti.

Čiže je to založené výhradne na dôvere k človeku, ktorý meranie geopatogénnych zón spracuje. A ani sa reálne z dlhodobého pohľadu nedá zhodnotiť, čo by sa stalo, ak by meranie spravil niekto iný a dal by iný výsledok. Pretože porovnanie by sa dalo spraviť iba tak, že by ľudia v daných podmienkach žili paralelne a sledovali by sme, aký to má vplyv na ich zdravie. To zdravie ale ovplyvňujú aj iné faktory (psychická pohoda, kvalita stravy, pohyb a pod…)

Kontakty pre meranie geopatogénnych zón

Máme ale zozbieraných pár kontaktov, ktoré stoja za oslovenie.
Ak chcete využiť naše kontakty, nájdete ich tu: Kontakty geopatogénne zóny