01/ Existovali pojmy:
a) bytové domy;
b) rodinné domy;
c) polyfunkčné bytové domy;
d) nové byty vrátane nových bytov v nadstavbách, prístavbách a v budovách s iným primámym účelovým využitím.
| 01/ Zavedené pojmy:
a) bytové a rodinné domy;
b) byty v budovách s iným účelovým využitím (byty v nebytových budovách).
Takže zanikol pojem polyfunkčné bytové domy... |
02/ Budovy na bývanie
budovy určené na dlhodobé bývanie, v ktorých viac ako polovica z celkovej podlahovej plochy všetkých miestností pripadá na byty, vrátane plochy domováho vybavenia určeného pre obyvateľov jednotlivých bytov; členia sa na rodinné a bytové domy
| 02 /Bytové budovy
budovy určené na dlhodobé bývanie, v ktorých najmenej polovica z celkovej podlahovej plochy všetkých miestností je určená pre byty, vrátane plochy domového vybavenia určeného pre obyvateľov jednotlivých bytov; členia sa na rodinné a bytové domy. Medzi bytové budovy patria aj budovy určené na dlhodobé bývanie pre seniorov, budovy určené na detské domovy a budovy pre marginalizované sociálne skupiny. |
03/ Budovy na bývanie odlišného (nižšieho) štandardu
byty a ubytovacie priestory, ktorých plošná výmera a vybavenie technickými zariadeniami je odlišná od budov na dlhodobá bývanie; táto norma primerane platí na ich navrhovanie; spravidla ide o formy prechodného ubytovania, na ktoré sa v plnom rozsahu vzťahujú hygienická a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy | 03 /Táto definícia vypadla
|
04 /Bytový dom
budova na bývanie pozostávajúca zo štyroch a viacerých bytov prístupných zo spoločného domového komunikačného priestoru, so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie | 04 /Bytový dom
bytová budova pozostávajúca z troch a viacerých bytov prístupných zo spoločného domového komunikačného priestoru, so spoločným hlavným vstupom z vonkajšej (verejnej alebo súkromnej) komunikácie
Uvedená definícia je ale v rozpore s platným § 43b ods. 3 Stavebného zákona, kde je rodinný dom definovaný, ako budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Z tohto dôvodu platí, že dodržiavanie slovenskej technickej normy v tomto bode je dobrovoľné. Viac info tu: https://www.komarch.sk/informacia-k-revizii-stn-73-4301-bytove-budovy/ |
05/ Obytná čast' budovy
čast' budovy, ktorá obsahuje byty alebo byt určený na dlhodobé bývanie; obytná čast' budovy má mat' samostatný vstup z verejného priestranstva | 05/ Obytná čast' budovy
časť budovy, ktorá obsahuje byty alebo byt určený na dlhodobé bývanie;
prevádzkovo a stavebnotechnicky oddelená od nebytovej časti budovy, obytná čast' budovy má mat' samostatný vstup z vonkajšej (verejnej alebo súkromnej) komunikácie
Keďže vypadla definícia polyfunkčných objektov, priamo v tejto definícii je popísaná zásadná vec: Obytná časť má mať samostatný vstup. Čiže pri "polyfunkcii" sa nesmie miešať prevádzka. Podľa tohoto to nesmie byť spojené ani cez nejakú spoločnú halu... |
06/ Rodinný dom
budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie; može mat' najviac tri byty , dve nadzemná podlažia a podkrovie | 06/ Rodinný dom
bytová budova určená predovšetkým na rodinné bývanie alebo na bývanie inej sociálnej skupiny so samostatným vstupom z vonkajšej (verejnej alebo súkromnej) komunikácie; môže mat' najviac dva byty, dve nadzemné podlažia. podkrovie alebo ustúpené podlažie
Uvedená definícia je ale v rozpore s platným § 43b ods. 3 Stavebného zákona, kde je rodinný dom definovaný, ako budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Z tohto dôvodu platí, že dodržiavanie slovenskej technickej normy v tomto bode je dobrovoľné. Viac info tu: https://www.komarch.sk/informacia-k-revizii-stn-73-4301-bytove-budovy/
|
07/ Byt bežného štandardu
byt riešený v súlade s požiadavkami tejto normy a inými citovanými a súvisiacimi nornami | 07/ Byt bežného štandardu
Definícia vypadla a norma toto nerieši.
|
08/ Byt nižšieho štandardu
byt s uplatnením niektorých ustanovení prílohy normy | 08/ Byt nižšieho štandardu
Definícia vypadla a norma toto nerieši.
|
09/ Tento pojem nebol v norme definovaný
| 09/ Átrium
vonkajší privátny priestor bytovej budovy
- priamo ohraničený z troch strán vertikálnymi obvodovými konštrukciami budovy |
10/ Tento pojem nebol v norme definovaný
| 10/ Patio
vonkajší privátny priestor bytovej budovy
- priamo ohraničený zo všetkých strán vertikálnymi obvodovými konštrukciami budovy |
11/ Podlahová (úžitková) plocha bytu
Súčet podlahových ploch obytných miestností a miestností príslušenstva bytu bez plochy balkónov, lódžii a terás.
| 11/ Podlahová (úžitková) plocha bytu
Súčet podlahových plôch obytných miestností a miestností príslušenstva bytu bez plochy balkónov, lodžií a terás. Do podlahovej plochy bytu v bytovom, rodinnom dome alebo budovách s iným účelovým využitím sa nezapočítava plocha garáže.
Doteraz sme garáže započítavali do úžitkovej plochy, treba preto tabuľky robiť inak a garáže už do tejto úžitkovej plochy domu nezapočítavať.
|
12/ Tento pojem nebol v norme definovaný
| 12/ Ustúpené podlažie
Vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený konštrukciou stropu a ďalšími stavebnými konštrukciami; určený je na účelové využitie. Za ustúpené podlažie sa považuje také podlažie, ktorého zastavaná plocha je menšia ako polovica zastavanej plochy predchádzajúceho podlažia. |
13/ Tento pojem nebol v norme definovaný
| 13/ Prístavba
Zmena už dokončenej budovy, ktorou sa budova pôdorysne rozširuje, a ktorá je navzájom prevádzkovo spojená s doterajšou budovou |
14/ Tento pojem nebol v norme definovaný
| 14/ Vstavba
Zmena už dokončenej budovy, pri ktorej sa do jestvujúceho objemu budovy vkladá nová stavebno-priestorová štruktúra, pričom sa nemení vonkajší pôdorysný a ani výškový rozmer budovy. Vstavbou sa podľa vloženej funkcie zväčšuje alebo zmenšuje počet podlaží a zároveň podlahová plocha objektu. |
15/ Nebolo v norme definované
| 15/ Elektromobilita
Pri navrhovaní bytových budov sa odporúča uvažovať podľa potreby s elektromobilitou. Elektromobilita. resp. elektrická mobilita, je cestný dopravný systém založený na dopravných prostriedkoch, ktoré sú poháňané elektrickou energiou. Centrálnym prvkom takéhoto dopravného systému sú elektrické vozidlá, doplnené o nabíjaciu infraštruktúru a vhodné informačné technológie. Požiadavky na elektromobilitu v bytových budovách stanovuje osobitný právny predpis. |
16/ Nebolo v norme definované
| 16/ Riešenie striech, zelené strechy, zadržiavanie vody
Pri navrhovaní bytových budov sa odporúča zaoberať sa estetickým stvárnenim strešnej rovíny, primeraným a bezpečným prekrytím technických rozvodov, ktoré vyúsťujú nad úroveň strešnej roviny, tak aby nebola znížená ich funkčná účinnosť.
Rovnako sa odporúča primerane riešiť zelené strechy a v maximálnej miere uplatňovať vodozádržné opatrenia. |
17/ Podzemné podlažie
Za podzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktoré má úroveň podlahy v priemere nižšie ako 800 mm pod úrovňou upraveného priľahlého terénu. Na výpočet aritmetického priemeru výškovej úrovne podlahy vzhľadom na terén sa uvažujú najmenej 4 reprezentatívne body po obvode posudzovaného podlažia (v prípade pravouhlého pôdorysu jeho vrcholy, v zložitejších prípadoch body s maximálnymi a minimálnymi hodnotami výškovej úrovne vzhľadom na terén). Ostatné podlažia sú nadzemné. (Zmena Z1 z januára 2008)
| 17/ Podzemné podlažie
Za podzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktorého obsypaná plocha fasády povodným terénom je viac ako 50 % z celkovej plochy fasády. Referenčná plocha fasády uvažovaného podlažia je vymedzená jeho konštrukčnou výškou a obvodom jeho zastavanej plochy.
Norma teraz exaktne toto definuje a zabraňuje manipuláciám tejto definície a presne v prílohe definuje výpočet.
|
18/ Preslnenie
Čas preslnenia (pri zanedbaní oblačnosti) je od 1. marca do 13. októbra najmenej 1,5 hodiny denne pri výške slnka nad horizontom väčšej ako 5°. V bytoch, ktoré majú dve a viac obytných miestnosti má byt' 3-hodinové preslnenie aspoň jednej obytnej miestnosti. Ak je pred obytnou miestnost'ou alebo nad ňou čiastočne alebo úplne otvorený tieniaci priestor (napriklad balkon, lodžia), stačí dodržat' požadovaný čas pre kritický deň 1 . marca. | 18/ Preslnenie
Trvanie preslnenia (pri zanedbaní oblačnosti) je od 21. marca do 22- septembra najmenej 1,5 hodiny denne pri výške slnka nad horizontom väčšej ako minimálnej stanovenej STN EN 1T03T. V bytoch, ktoré majú dve a viac obytných miestností má byt' 3-hodinové preslnenie aspoň jednej obytnej miestnosti. Ak je pred obytnou miestnosťou alebo nad ňou čiastočne alebo úplne otvorený tieniaci priestor (napríklad balkon. lodžia). Stačí dodržať požadovaný čas pre kritický deň 21. marca.
|
19/ Osvetlenie
Priame denné osvetlenie musia mat' všetky obytné miestnosti, vrátane kuchyne s podlahovou plochou väčšou ako 12 m2. | 19/ Osvetlenie
Priame denné osvetlenie musia mat' všetky obytné miestnosti. Priestory na varenie s podlahovou plochou nad 8 m2 sa majú priamo vetrať a osvetľovať oknami. Priestory s podlahovou plochou do 8 m2 sa nemusia priamo osvetľovať oknami, musia však mať zabezpečené účinné vetranie a vyhovujúce umelé osvetlenie.
Znížila sa plocha, pri ktorej už musí byť kuchyňa osvetlená oknami. Norma zároveň preformulovaním na priestor pre varenie nerozlišuje, či je kuchyňa samostatná alebo súčasťov otvoreného obytného priestoru.
|
20/ Zábradlia
Ochranné zábradlia sa navrhujú podľa STN 743305.
A viac sa norma zábradliami nezaoberala vpodstate... | 20/ Zábradlia
Časť formulácií a definícií je prevzatých z STN 743305 priamo do tejto novej normy, ale nič sa tam nezmenilo |
21/ Delenie rodinných domov
Podľa sposobu zástavby a uplatnenia v urbanistickej štruktúre sa rozoznávajú tieto základná druhy rodinných domov:
izolované
dvojdomy
radové
átriové
patiové
Podrobnejšie to nebolo zadefinované v norme | 21/ Delenie rodinných domov
Podľa sposobu zástavby a uplatnenia v urbanistickej štruktúre sa rozoznávajú tieto základné druhy rodinných domov:
izolovaný
Bytová budova (jedno alebo dvojbytová), samostatne stojaca na vlastnom pozemku, pričom pri umiestnení domu na pozemok musia byt' dodržané minimálne odstupy od všetkých hraníc pozemku.
dvojdom
Bytová budova, ktorá vzniká združením dvoch rodinných domov (jedno alebo dvojbytových). Rodinné domy majú jednu spoločnú deliacu stenu umiestnenú na spoločnej hranici pozemku a každý z nich má samostatný prístup do domu a na vlastný pozemok.
radový
Bytová budova, ktorá vzniká radením najmenej troch a viac rodinných domov (jedno a dvojbytových) bezprostredne vedľa seba so spoločnými stenami umiestnenými na spoločnej hranici dvoch susedných pozemkov. Zastavaná plocha každého jednotlivého rodinného domu zaberá celú šírku pozemku, pričom toto sa nemusí týkať rodinných domov v koncových polohách radovej zástavby.
Následne toto bolo odčlenené zo základného členena a doplnené o odporúčané rozmery:
Jednotlivé základné druhy rodinných domov sú častokrát riešené ako átriové alebo patiové . Odporúča sa najmenší rozmer átria 6x6 m a najmenší rozmer patia 4x4 m.
|
22/ Hlavný vstup do rodinného domu a vstupné dvere
Hlavný vstup do rodinného domu má mat' zádverie. Vstupné dvere do rodinného domu majú byt' najmenej 800 mm široké a aspoň 2 000 mm vysoké.
| 22/ Hlavný vstup do rodinného domu a vstupné dvere
Hlavný vstup do rodinného domu má mat' zádverie. Vstupné dvere do rodinného domu majú byt'najmenej 900 mm široké a aspoň 2 000 mm vysoké. Pri zmenách už existujúcich stavieb rodinných domov musia byt' vstupné dvere najmenej 600 mm široké a aspoň 2 000 mm vysoké.
Toto len pre info, štandardne dávame aj tak dvere 900mm široké... |
23/ Obytná miestnost' - minimálna plocha
- najmenšia podlahová plocha je 8 m2
- ak tvorí byt iba jediná obytná miestnosť, musí mat' podlahovú plochu najmenej 16 m2 | 23/ Obytná miestnost' - minimálna plocha
- najmenšia podlahová plocha je 8 m2, odporúča sa 10 m2
- ak tvorí byt iba jediná obytná miestnosť, musí mat' podlahovú plochu najmenej 20 m2 |
24/ Obytná miestnost' - svetlá výška
- Svetlá výška obytných miestností musí byt' najmenej 2 400 mm , odporúča sa 2 600 mm.
- Svetlá výška obytných miestností vpodkroví musí byt' najmenej najmenej 2 300 mm, odporúča sa aspoň 2400 mm.
| 24/ Obytná miestnost' - svetlá výška
- Svetlá výška obytných miestností musí byt' najmenej 2 600 mm.
- Svetlá výška obytných miestností vpodkroví musí byt' najmenej najmenej 2 400 mm.
Čiže z odporúčaných výšok pre obytné miestosti sa stali záväzné. Pozor, ak sa znižuje podhľad v obytnej miestnosti, tak svetlá výška je po tento podhľad. Toto je dosť zásadná zmena napríklad pre bytovky. Doteraz sa bežne robilli bytovky so svetlou výškou napríklad 2500mm kvôli ekonomike. |
25/ Podkrovie - "presná definícia"
Takáto presná definícia v norme nebola | 25/ Podkrovie - "presná definícia"
Za podkrovie sa považuje také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú, resp. stropnú konštrukciu nie sú vyššie ako polovica odporúčanej výšky obytnej miestnosti bytovej budovy, teda 1 300 mm.
Doplnenie tejto "presnej definície" zabraňuje špekuláciám, čo už je a čo ešte nie je podrovie. Často sa nepresnosť tento definície používala v obchádzaní regulatívov maximálnej povolenej podlažnosti na pozemku. |
26/ Dvojlôžková spálňa - šírka
Odporúča sa, aby šírka dvojložkovej spálne nebola menšia ako 2 400 mm. | 26/ Dvojlôžková spálňa - šírka
Aspoň jeden z podorysných rozmerov dvojlozkovej spálne musí byt' najmenej 2 600 mm .
Z odporúčania sa zmenilo na povinnosť a širšie... |
27/ Obytná miestnost' - okná
Ak tomu nebránia závažné okolnosti, navrhujú sa osvetľovacie otvory tak, aby obytné miestnosti bytu mali okná umožňujúce výhľad sediacej aj stojacej osobe približne vodorovným smerom. Spodný okraj priehl'adnej časti (aj šikmého) okna je najviac 1 200 mm nad podlahou miestnosti a horný okraj šikmého okna najmenej 1 900 mm vo zvislom smere.
Minimálna transparentné plocha okna z hľadiska výhľadu má byt' 1,25 m2 v miestnostiach hlbokých do 5000 mm a 1.5 m2 v hlbších miestnostiach.
| 27/ Obytná miestnost' - okná
Ak tomu nebránia závažné okolnosti, navrhujú sa osvetľovacie otvory tak, aby obytné miestnosti bytu mali okná umožňujúce výhľad sediacej aj stojacej osobe približne vodorovným smerom. Spodný okraj skladobného rozmeru najmenej jedného zvislého okna obytnej miestnosti má byt' najviac 1,2 m nad podlahou (odporúča sa 900 mm), horný okraj najmenej 2,2 m nad podlahou.. Spodný okraj skladobného rozmeru šikmého okna má byt' najviac 1200 mm nad podlahou miestnosti a horný okraj skladobného rozmeru šikmého okna najmenej 1900 mm vo zvislom smere.
Šírka zvislého okna má byt' minimálne 55% zo šírky okennej steny. Pri oknách vo viacerých stenách stačí, ak sa táto podmienka splní v jednej stene. Pri viacerých oknách v jednej okennej stene sa požiadavka tyká súčtu ich šírok.
Minimálna transparentné plocha okna z hľadiska výhľadu má byt' 1,25 m2 v miestnostiach hlbokých do 5000 mm a 1.5 m2 v hlbších miestnostiach.
Čiže z vypadli formulácie o šikmých oknách (strešné) a všetko sa definuje všeobecne pre všetky okná minimálnymi výškami parapetov. Okrem toho sa dodefinovali ďalšie minimálne požiadavky na okná... |
28/ Vstupný priestor bytu - minimálna šírka
Šírka i po vmontovaní zabudovaného nábytku, prípadne iného vybavenia musí byt' najmenej 1100 mm, v miestach, kde má priestor charakter spájacej chodby, nesmie byt' jeho šírka menšia ako 800 mm. Priestor pod stropom možno využít' ako úložný, pričom podchodová výška vstupného priestoru musí byt' najmenej 2 100 mm.. | 28/ Vstupný priestor bytu - minimálna šírka
Šírka i po vmontovaní zabudovaného nábytku, prípadne iného vybavenia musí byt' najmenej 1200 mm, v miestach, kde má priestor charakter spájacej chodby, nesmie byt' jeho šírka menšia ako 800 mm.
Vypadla formulácia o minimálnej podchodnej výške. |
29/ Kuchyňa
Ak je priestor na varenie súčasťou celkového priestoru obytnej miestnosti s plochou väčšou ako 12m2, považuje sa tento priestor za obytnú kuchyňu bez ohľadu na to, akým sposobom je vlastný priestor na varenie usporiadaný.
V starej verzii je difinovaný pojem "obytná kuchyňa" a bola tu nižšia plocha - 12m2 | 29/ Kuchyňa
Minimálna plocha samostatnej kuchyne je 6m2
Minimálna plocha kuchyne so stolovaním je 12 m2
Minimálna plocha obývacej izby s kuchyňou a stolovaním je 20m2
Sú doplnené minimálne plochy pre všetky verzie kuchýň a zvýšila sa plocha pre "obytnú kuchyňu" (pojem už ale nie je používaný) |
30/ Kuchyňa - úzke okno
Nebola táto možnosť | 30/ Kuchyňa - úzke okno
Priestor na varenie v rodinnom dome, ktorý je riešený ako súčasť obývacej izby je možné priamo osvetlit' a priamo vetrat' okenným otvorom umiestnením medzi úrovňou pracovnej dosky kuchynskej linky (min. 900mm) a spodnou úrovňou horných skriniek kuchynskej linky (max. 1500mm) a pri dodržaní minimálneho odstupu 2 m od hranice susedných pozemkov.
Toto je novinka v norme. Často bol problém s tým, že sa robia teraz často otvorené kuchyne s obývačkami - takže kuchyňa bola obytnou miestnosťou,čo robilo problém s umiestnením okna do kuchyne od susedov. Teraz je exaktne definovaná možnosť použiť úzke okno na presvetlenie pracovnej dosky. |
31/ Kuchyňa - Svetlá výška
Svetlá výška priestoru na varenie sa navrhuje rovnaká, ako je svetlá výška obytných miestností bytu v tom istom podlaží.
| 31/ Kuchyňa - Svetlá výška
Svetlá výška priestoru na varenie sa navrhuje rovnaká, ako je svetlá výška obytných miestností bytu v tom istom podlaží. V prípade riešenia technických rozvodov (klimatizácia, odvetranie...) je možné znížiť svetlú výšku v časti kuchyne na výšku 2300 mm.
Doplnená možnosť znížiť podhľad. Podľa obrázka v norme zníženie podhľadu má pôdorysne lícovať nábytok v priestore (napr. varný ostrov). |
32/ Bezbariérový byt
Nebolo riešené v tejto norme | 32/ Bezbariérový byt
Kompletne doplnená celá kapitola o riešení bezbariérových bytov. |